Kanoe „wood & canvas“ (I)

Už v 17. storočí francúzski voyageurs prevádzkovali obchodné trasy od rieky St. Lawrence na východnom pobreží Kanady cez Veľké jazerá až po povodia riek Mackenzie a Mississippi.

Dopravným prostriedkom, ktorý umožňoval tok bobrích kožušín, železných sekier a sklenených korálkov naprieč severoamerickým kontinentom bolo indiánske kanoe, ľahká a obratná loď z prírodných materiálov.

Francúzski Kanaďania v 18. storočí

Francúzski Kanaďania v 18. storočí

 

Indiánsky lovec, koniec 19. storočia

Indiánsky lovec, koniec 19. storočia

 

Indiáni kmeňa Odjibwa, Kanada 1908

Indiáni kmeňa Odjibwa, Kanada 1908

 

Na severovýchode Ameriky bolo domorodé kanoe skonštruované z dreva a brezovej kôry, zväzované smrekovými koreňmi a utesnené zmesou tuku a živice. Táto primitívna konštrukcia zostávala nezmenená po tisícky rokov. Tak ako v 17. storočí Irokézi v snahe ovládnuť obchod s kožušinami zdecimovali okolité kmene a bobry v celom štáte New York, v polovici 19. storočia sa začalo nedostávať brezovej kôry na produkciu kanoe, ktoré ako hlavný dopravný prostriedok v divočine využívali červení aj bieli obyvatelia. Belosi začali experimentovať s alternatívami, ktoré im umožňovali pokročilé pracovné nástroje a bohaté skúsenosti so stavbou drevených lodí.

Okolo roku 1870 sa na rieke St. John River v Maine zjavilo kanoe, ktorého konštrukcia sa ukázala ako dostatočne jednoduchá, ľahká a funkčná zároveň. Kým indiánske kôrové kanoe sa stavalo spôsobom zvonka dovnútra – do predtvarovanej formy zloženej z kusov brezovej kôry sa vkladala vnútorná cédrová obšívka a vo vriacej vode ohýbané rebrá, to všetko priviazané ohybnými koreňmi o pružné vrchné bočnice, belošská verzia sa konštruovala opačne. Na pevnej drevenej forme vhodného tvaru boli poohýbané drevené rebrá, pobité jednoduchou obšívkou z tenkých cédrových latiek. Úlohu stromovej kôry zastúpilo pevné plátno, impregnované proti prenikaniu vody a tesne obopínajúce trup. Jedna vec však bola z indiánskej predlohy prevzatá, a to boli tvary a elegantné línie, overené tisícročnými skúsenosťami.

Reklamný plagát firmy Old Town, Maine, USA

Reklamný plagát firmy Old Town, Maine, USA

 

Kanoe typu „wood & canvas“ sa stalo symbolom zlatej éry severoamerickej kanoistiky v prvej polovici 20. storočia, kedy sa súčasne jeho účel posunul z pracovného na športový a rekreačný. Nástup moderných materiálov po druhej svetovej vojne však znamenal úder tejto klasickej konštrukcii. Na ručnú prácu náročné drevené kanoe nedokázalo konkurovať hliníkovým a sklolaminátovým trupom hmotnosťou ani cenou. (Pre zaujímavosť, najväčším výrobcom hliníkových kanoí bola letecká firma Grumman, ktorá cez vojnu konštruovala lietadlá pre americké námorné letectvo.) V roku 1978 definitívne ukončil výrobu najväčší výrobca drevených kanoe, firma Chestnut Canoe Co. z kanadského Frederictonu.

 Klasické kanoe však z amerických a kanadských riek nezmizlo. Fabriky, kedysi chrliace tucty modelov v tisícových sériách nahradili drobní výrobcovia a tradíciu udržuje silná kanoistická komunita. Značnú zásluhu na oživení tejto štýlovej kratochvíle v 70-tych rokoch má Bill Mason (1929-1988), kanadský maliar a environmentalista, ktorého inštruktážne kanoistické videá v dych berúcej divočine Horného jazera sú dnes rovnakou klasikou ako jeho červený Chestnut Pal.

Bill Mason vo filme Waterwalker

Bill Mason vo filme Waterwalker 

* * *

Stavba klasického kanoe typu „wood&canvas“ je zvládnuteľná pre každého zdatnejšieho amatéra za predpokladu že sa mu chce, má k dispozícii vhodné priestory, 800+ h voľného času a v keši 3-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Prvým krokom je prelúskať stránky výrobcov a vybrať si typ kanoe, v ktorom vám za chvíľu nebude ľúto, že ste neinvestovali pol roka života do iného modelu. Jazdné a úžitkové vlastnosti kanoe sa totiž líšia podľa rozmerov, tvaru dna či horného obrysu. Frajersky zdvihnuté koncové oblúky v štýle kmeňa Odžibwa razom stratia na atraktívnosti, keď zistíte, aká je patália s ohýbaním dreva. Prípadne keď vás už mierny vetrík neovládateľne tlačí neželaným smerom, pretože mať objemný Prospector (ultimátna kanadská klasika) na Dunaji je síce cool, ale Prospector bol navrhnutý na prudké kanadské splavy a 800 lb záťaž, kedy je kanoe takéhoto tvaru dostatočne ponorené a stabilné. Alebo máte 50 a myslíte si, že ďalších 20 rokov dokážete sám nakladať a skladať z auta 17-stopové kanoe s hmotnosťou 78 libier (nie). Nájsť to svoje vo vzájomne sa vylučujúcich parametroch – ako je stabilita versus rýchlosť alebo obratnosť a problém začiatočníka udržať pri pádlovaní rovný smer – chce aspoň trochu skúseností.

Wooden Canoe Heritage Assembly, Kanada, 2018

Wooden Canoe Heritage Assembly, Kanada, 2018 

Ak ste našli, čo chcete a k danému modelu výrobca predáva aj plány, za pár desiatok dolárov dostanete papier s mätežou oblúkov, ktoré reprezentujú koncové línie a tvary prepážok na forme. Áno, kvôli jedinej lodi si musíte spraviť formu na stavbu trupu, k tomu formy na ohýbanie predného a zadného oblúka a koncov bočníc. Je to ako postaviť si celú lodenicu pre stavbu jedinej lode, pretože keď skončíte, o stavbe druhej najskôr nebudete chcieť ani pomyslieť.

Druhým krokom je výber materiálu. Na rebrá a obšívku je najlepším drevom céder – je ľahký, dobre sa ohýba a je prirodzene odolný voči hnilobe. Biely východný céder je vraj úplne top, ale v Európe nerastie. Druhou možnosťou je kanadský červený céder. Je krehkejší a menej ohybný, ale dostať ho vo veľkosklade pri Zlatých Pieskoch a keď máte za sebou niekoľko večerov počítania (koľko rebier o hrúbke 6 mm dostanem z hranola o strane 105 mm, ak má kotúč píly 4 mm a ešte to chcem pretiahnuť cez hladičku s minimálnym záberom 1 mm s tým, že 10% rebier pri ohýbaní praskne), ešte v ten deň máte štyri 4-metrové hranoly vo svojej garáži. Na koncové oblúky a vnútorné bočnice je najlepší jaseň, pre vonkajšie bočnice, koncové trojuholníky, priečky a sedačky možno použiť akékoľvek tvrdé drevo. Ku drevu na samotnú loď treba pripočítať mnoho štvorcových metrov preglejky, smrekových hranolov a dosiek na stavbu foriem, takže garáž začne pripomínať veľkosklad. Všetko potom naložíte na auto a niekoľko popoludní strávite u stolára, kibicujúc mu do práce, kým sa hranoly a dosky nezmenia na žiadané polotovary a kopu drahých pilín. Potom budete cez internet kupovať 3 tisícky medených klincov v troch rôznych rozmeroch, mosadzné šróby o dvoch rozmeroch, bronzové klinčeky jemné, ešte inakšie bronzové šróby na uchytenie sedačiek a priečok, mosadzné lišty na koncové oblúky, americké plátno, umelý ratan, veľa šmirglového papiera, fermeže, farby, lepidiel, riedidiel, handier, štetcov, stolárskych svoriek, kremičitého prášku, lodného laku a drahú holandskú farbu. Mnoho materiálu bude z USA alebo minimálne z Británie a veľa z neho prejde cez colnicu. Veľa obskúrnych pracovných nástrojov použijete iba jediný raz. V Hornbachu budete ako doma. Doma si všetci zvyknú, že chodíte domov po deviatej večer a v posteli študujete knižky „The Wood & Canvas canoe“ a „This Old Canoe“.

Výhodou je, že keď skončíte, budete mať slušne vybavenú dielňu na prácu s drevom. Naučíte sa ohýbať drevo v parnej komore (tú si tiež zhotovíte), potiahnuť 5-metrový trup kanoe plátnom a vypletať sedačky ratanom like a pro. Spamäti ovládate hustoty rôznych druhov dreva a stopy a palce prepočítavate do metrickej sústavy v hlave. Ako bonus ku štýlovému kanoe budete mať v garáži uloženú formu na stavbu ďalšej a pochybné prvenstvo, že ste na širokom okolí jediný, čo sa na takú vec dal. Ale neprebiehajme, pretože pokračovanie bude o samotnej stavbe.

(C)  Juraj Vanovčan

Jedna odpověď na “Kanoe „wood & canvas“ (I)”

Napsat komentář: Mira Zrušit odpověď na komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..